Email:


ondrejkiller@centrum.sk
ultrasknm@gmail.sk
erif4@azet.sk
mhozak@post.sk

Tel.číslo:


Šinal Ondrej: 0904390134
Hozak Michal: 0910528454
Kubošek Erik: 0917365839
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb

Tabuľka III.Liga-stred



1. MFK Banská Bystrica 15 12 2 1 41:8 38
2. ŠK Kremnička 15 10 2 3 40:12 32
3. MŠK Námestovo 15 10 2 3 36:15 32
4. Družstevník Liptovská Štiavnica 15 8 5 2 35:16 29
5. MŠK Kysucké Nové Mesto 15 6 6 3 27:12 24
6. CSM Tisovec 15 7 3 5 18:29 24
7. FK Čadca 15 6 3 6 21:23 21
8. Cementáreň Lietavská Lúčka 15 6 2 7 19:22 20
9. Baník Veľký Krtíš 15 5 4 6 23:24 19
10. MFK Nová Baňa 15 6 1 8 23:27 19
11. Jednota Bánová 15 5 4 6 10:14 19
12. ŠK Závažná Poruba 15 5 4 6 17:22 19
13. Baník Kalinovo 15 4 3 8 11:23 15
14. Tatran Krásno nad Kysucou 15 2 3 10 9:32 9
15. FTC Fiľakovo 15 1 5 9 9:29 8
16. MŠK Turany 15 2 1 12 11:42 7

Zápasy 13.kola


Ne 31.10.2010 14:00 Bánová - MFK B. Bystrica 0 : 0
Ne 31.10.2010 14:00 Kremnička - V. Krtíš 4 : 0
Ne 31.10.2010 14:00 Kalinovo - Krásno 1 : 0
Ne 31.10.2010 14:00 Z. Poruba - L. Štiavnica 1 : 3
Ne 31.10.2010 14:00 Námestovo - Čadca 6 : 0
Ne 31.10.2010 14:00 MFK N. Baňa - Tisovec 5 : 0
Ne 31.10.2010 14:00 Turany - K. N. Mesto 0 : 1
Ne 31.10.2010 14:00 L. Lúčka - Fiľakovo 1 : 0
 

Ten kto nie je s nami,nech ide dojiť kravy!

 
 

Naše mesto

STRÁNKA V PRÍPRAVE/ÚPRAVE
Kysucké Nové Mesto sa nachádza na severozápade Slovenska, medzi mestami Žilina a Čadca. V bezprostrednej blízkosti mesta ležia menšie, či väčšie dediny ako Radoľa, Horný Vadičov, Dolný Vadičov, Kysucký Lieskovec, Povina, Nesluša, Rudina, Rudinská, Rudinka, Snežnica, Ochodnica a ďalšie. Od krajského mesta Žilina je Kysucké Nové Mesto vzdialené 10 km na sever. Od mesta Čadca je vzdialené 20 km na juh. Na ulici 1. mája je situovaný rodný dom kňaza a básnika Andreja Majera - Dlhomíra Poľského. Na jeho priečelí je umiestnená pamätná tabuľa zhotovená v roku 1937 Františkom Šmilauerom, akademickým sochárom.
V oblasti Kysuckého Nového Mesta sa objavujú veľmi nevýrazné, skôr atypické a zle zachované črepy, ktoré môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v eneolite. Ľud lužickej kultúry vystaval aj najväčšie opevnenie Kysúc na vrchu Malý Vreteň v chotári Oškerdy s nadmorskou výškou 653 m. Celková plocha opevnenia presahovala 3 ha. Na viacerých miestach hradiska možno rozoznať úpravy terénu, na ktorých azda stáli obytné aj hospodárske stavby. Nepočetné nálezy keramiky a zuhoľnatených zrniek obilia a strukovín datuje hradisko do neskorej doby bronzovej (8. - 7. stor. pred n. l.). Hradisko sa zistilo aj na Ľadonhore. Prvá písomná zmienka o obci Jesesin je z roku 1254. V roku 1321 sa v obci už s názvom Jathasin vyberalo mýto na ceste do Sliezka. V tomto období bola najrozvinutejším sídliskom na sever od Žiliny a patrila k Budatínskehu hradnému panstvu. Mestské výsady podľa Žilinského práva dostala v roku 1325 s tržným právom. Právo konať týždenný trh (v utorok), nemal mať nikto v okruhu jednej míle. Mesto dostalo tiež 2 lány na pasenie dobytka a právo vybudovať si opevnenie pozostávajúce z hradbových priekop. Mesto zmenilo pôvodný názov Jachatin na Congesberg.
Obyvatelia boli oslobodení od platenia mýta, od poľnohospodárskych dávok na 6 rokov a 18 rokov mohli slobodne rúbať drevo potrebné na výstavbu mesta. Po uplynutí tejto lehoty mal každý mešťan zaplatiť ročne pol hrivny a odovzdať dva gbely pšenice, žita a ovsa. Dedičný richtár Henrik Horniš dostal právo na vykonávanie remesiel. Smel postaviť ľubovoľný počet mlynov, slobodnú krčmu, zriadiť pekáreň, jatku, obuvnícku dielňu a vyhňu, jediné v okruhu jednej míle. Zároveň mal právo súdiť všetky priestupky okrem ťažkých zločinov (vražda, podpaľačstvo, krádež), ktoré mal rozsudzovať spolu so zemepánom. Zo všetkých pokút mal dostať tretinu. Ďalej dostal dva slobodné lány a dôchodok z dávok každého šiesteho dvora. Rozmachom cechovej výroby, najmä súkenníctva, čižmárstva, drotárstva a iných, nastal aj rozvoj mesta. Pomenovanie Congesberg sa však neujalo, pretože písomné pramene mesto už od roku 1358 nazývajú Novým Mestom alebo sa používal tiež názov Jachatin. Bolo to tak aj preto, že väčšinu jeho obyvateľov a okolia tvorilo slovenské etnikum.
Mesto bolo v rokoch 1429-1431 v rukách husitských vojsk. V roku 1598 mesto vlastnilo mlyn, pivovar, píly a 76 domov. Získalo právo usporiadávať jarmoky a panoval aj čulý obchod s blízkym Sliezkom a Poľskom. Podľa urbára z r. 1658 bolo v Kysuckom Novom Meste 35 meštianskych a 30 hofierskych hospodárstiev. Pevný príjem budatínskeho panstva z mesta bol ročne 600 zlatých a v prípade vojny 700 zlatých. Kysucké Nové Mesto malo charakter poddanského mestečka. Jarmočné právo získalo v roku 1666. V r. 1672 sa rada mesta skladala z richtára, prísažného a 10 senátorov. Na čele úradu bol mestský notár. V 17. storočí bolo mesto prevažne protestantské. Existovala tu i mestská latinská škola. V tomto období tu jestvovalo 7 cechov.
Stavovské nepokoje ho zasiahli v rokoch 1685-1692. V r. 1784 tu bolo 338 domov, 363 rodín, 1705 obyvateľov. Na začiatku 19. storočia patrilo Kysucké Nové Mesto medzi najväčšie remeselnícke strediská na Považí. Bolo tu 20 odborov remeselnej výroby s 239 majstrami. Najpočetnejší bol cech súkenníkov, čižmárov, kováčov, zámočníkov, hrnčiarov a krajčírov. Od 6. do 11. decembra 1848 prechádzalo mestom hurbanovské vojsko a po jeho odtiahnutí za pomoc hurbanovcom 7 Kysučanov obesili. V r. 1850 v meste žilo 2024 slovenských katolíkov a 6 židovských obyvateľov. V druhej polovici 19. storočia hospodársky význam mesta klesol aj vďaka vysťahovalectvu, no postupne sa stávalo drevárskym priemyselným strediskom. V roku 1872 sa stalo okresným sídlom dolných Kysúc. V 19. storočí mesto upadlo aj následkom povodní (1813, 1821) a požiarov (1823, 1904). Architektúra mesta najviac utrpela veľkým požiarom v roku 1904. Vypukol pred obedom 16. augusta 1904. Obyvatelia prežili strašnú noc, lebo oheň sa podarilo zlikvidovať až 17. augusta 1904. Za dvadsaťštyri hodín zhorelo 350 domov a ostalo nepoškodených iba 30. Šesť ľudí zhorelo a neskôr z 21 ťažko popálených skonali ešte štyria. Hmotné škody bolo možné vyčísliť na asi 20 miliónov Sk
Svoj vzťah k Rakúsko-Uhorsku vyjadrili Kysučania počas 1. svetovej vojny v známej vzbure v Kragujevci (2.6.1918). Za svoj odpor voči vojne a monarchii ôsmi zaplatili životom. Začiatky organizovaného odboja v 2. svetovej vojne na Kysuciach možno datovať už koncom roku 1943. Bojové akcie si vyžiadali veľa obetí. Mnohí Kysučania bojovali s nemeckými okupačnými jednotkami nielen na Slovensku ale aj na európskych bojiskách a prispeli tak k porážke fašizmu. Kysucké Nové Mesto bolo oslobodené 30.4.1945.
Po roku 1945 v meste žilo 2 500 obyvateľov a do tohto roku existovala parná píla s 80 pracovníkmi. Kysucké Nové Mesto bolo viac ako 600 rokov správnym centrom dolných Kysúc a do roku 1960 bolo okresným mestom. Po 2. svetovej vojne vybudovali podnik na výrobu valivých ložísk (ZPS) a po jeho uvedení do prevádzky mesto zaznamenalo prudký rozvoj. Rozvinul sa i drevárskych priemysel. S výstavbou podniku súčasne prebiehala výstavba bytov, škôl, obchodnej siete a kultúrnych zariadení. Závody presného strojárstva vydávali závodný časopis "Kysucký priekopník". Bol to najdlhšie vychádzajúci závodný časopis na Kysuciach (1952-1993). Občania dolných Kysúc sa nikdy nezmierili s rozhodnutím o zrušení okresu a hneď po novembrovej revolúcii 1989 sa spontánne začali akcie za jeho obnovenie. V roku 1996 sa stalo mesto sídlom okresu Kysucké Nové Mesto.
Osobná doprava
Mesto leží vedľa cesty medzinárodného významu E 75 (Balt-Beograd-Atény). Do mesta sa vstupuje cez most ponad rieku Kysuca, na ktorý treba odbočiť v obci Radoľa. Prvý oblúkový oceľový most na tomto mieste sa nachádzal už v roku 1875. Zo severu je možné prejsť do mesta cez nový most, na ktorý sa odbočuje v obci Povina.

Autobusová doprava
Autobusová doprava je možná z mesta Žilina alebo Čadca. Autobusy premávajú pomerne často. Možné je vystúpiť na jednej z troch autobosových zastávok: Biely dom (za mostom po vstupe do mesta), Park (nedaleko Belanského ulice smerujúcej na námestie) a Hlavná stanica (ktorá susedí so železničnou stanicou).

Železničná doprava
Mestom prechádza železničná trať 127 Žilina – Čadca – Svrčinovec zastávka – Mosty u Jablunkova ČD.

Mestská hromadná doprava
Pravidelná premávka mestskej autobusovej dopravy je relizovaná na piatich linkách. Mestskú hromadnú dopravu využívajú najmä deti základných škôl a študenti.

Letecká doprava
Najbližšie letisko sa nachádza pri Žiline v Dolnom Hričove, ktoré bolo dané do prevádzky v roku 1975. Letisko má dnes medzinárodný charakter, letecké spoje premávajú v pracovných dňoch na letisko Praha-Ruzyně. Na letisku bol postavený nový terminál. Dĺžka pristávacej plochy je 1 200 m. Pristávať tu môžu lietadlá s kapacitou do 60 cestujúcich. Plánované je rozšírenie pristávacej dráhy, aby tu mohli pristávať aj väčšie lietadlá.
 
Informace o zpracování osobních údajů |  Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one